Index cien potravín FAO (FFPI) dosiahol v máji 176.2 v priemere 2018 bodu, čo predstavuje nárast o 2.2 bodu (1.2%) oproti aprílovej úrovni a dosiahol najvyššiu úroveň od októbra 2017.
Rast v máji odrážal pokračujúci prudký rast cenových ponúk mliečnych výrobkov, pričom rástli aj ceny obilnín, aj keď pomalším tempom. Naopak, trhy s rastlinným olejom a cukrom zostali pod tlakom na pokles, zatiaľ čo hodnoty mäsa sa zmenili len málo.
Index cien obilnín FAO v máji dosiahol v priemere 172.9 bodu, čo je o 4.1 bodu (2.4 percenta) viac ako v apríli. Index pokračoval v raste od začiatku tohto roka, keď v máji dosiahol takmer 17 percent nad zodpovedajúcou hodnotou spred roka a dosiahol najvyššiu úroveň od januára 2015.
Medzinárodné ceny všetkých hlavných obilnín sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšili a v máji sa hodnoty pšenice zvýšili predovšetkým na základe obáv z vyhliadok na produkciu v mnohých významných vyvážajúcich krajinách. Zvýšili sa aj medzinárodné ceny popredných hrubých zŕn, najmä v dôsledku zhoršenia vyhliadok na produkciu v Argentíne a Brazílii.
Značný nákup kupujúcich z juhovýchodnej Ázie udržal medzinárodné ceny ryže v máji stabilný, a to bez ohľadu na slabšie meny niektorých najvýznamnejších vyvážajúcich krajín a slabý dopyt po aromatickej a predparenej ryži.
FAO zeleninový Index cien ropy dosiahol v máji priemerne 150.6 bodu, čo je medzimesačný pokles o 4 body (2.6%), čo predstavuje štvrtý pokles v rade a 27-mesačné minimum. Tento pokles odráža predovšetkým oslabenie palmového, sójového a slnečnicového oleja, zatiaľ čo ceny repkového oleja sa odrazili od aprílového niekoľkomesačného minima.
Pokiaľ ide o palmový olej, napriek perspektívnemu spomaleniu výroby v juhovýchodnej Ázii klesli medzinárodné ceny v dôsledku pomalého globálneho dovozného dopytu a veľkých zásob v porovnaní s minulým rokom. V prípade sójového oleja naďalej doliehali na svetové ceny dostatočné zásoby a zásoby vyplývajúce z drvenia na báze múky.
Rast cien repky olejnej odrážal predovšetkým obavy z nepriaznivých poveternostných podmienok ovplyvňujúcich úrodu 2018/19 v niektorých častiach Európy.
Index cien mliečnych výrobkov FAO dosiahol v máji priemerne 215.2 bodu, čo je nárast o 11 bodov (5.5 percenta) od apríla a index indexu rastie už štvrtý mesiac po sebe. Hodnota indexu bola o 11.5 percenta vyššia ako v máji 2017, stále však o 22 percent pod maximom dosiahnutým vo februári 2014.
Rast v máji bol spôsobený hlavne výrazným zvýšením cenových ponúk syrov, odstredeného mlieka (SMP) a masla, pretože ceny celozrnného mlieka (WMP) sa prakticky nezmenili. Napäté dodávky na Novom Zélande, ktorý je popredným vývozcom mliečnych výrobkov, výrazne zaostávajú za pevnosťou trhu, ktorej sme svedkami v posledných mesiacoch.
Index cien mäsa FAO v máji dosiahol priemerne 169.6 bodu, čo je o niečo menej ako v apríli. Malý pokles indexu v máji odrážal uvoľnenie cien bravčového a ovčieho mäsa, zatiaľ čo mierne poklesla cena hydinového mäsa. Medzinárodné cenové ponuky pre bravčové a ovčie mäso sa oslabili, v dôsledku nižšieho dovozu do Číny v prípade bravčového mäsa a silnejšieho amerického dolára v prípade ovčieho mäsa.
Zatiaľ čo sa odhaduje, že ceny hydiny mierne vzrástli, trhy s hydinou sa v posledných týždňoch ťažko sledovali kvôli neistote okolo situácie v Brazílii, najväčšom vývozcovi hydiny na svete, kde po dlhodobom štrajku nákladných vozidiel v máji údajne došlo k úniku miliónov vtákov. . Ceny hovädzieho mäsa zostali stabilné na všeobecne vyváženej situácii na trhu.
Index cien cukru FAO dosiahol v máji priemerne 175.3 bodu, čo je oproti aprílu mierny pokles (0.5 percenta), čo predstavuje šiesty mesačný pokles za sebou.
Posledný pokles medzinárodných cien cukru väčšinou odráža očakávania veľkej produkcie cukrovej trstiny v dôsledku priaznivých podmienok zberu, ktoré panujú v brazílskej oblasti Stred - Juh, ktorá je najväčším producentom a vývozcom cukru na svete. Obavám z dlhodobého sucha ovplyvňujúcim výnosy trstiny v niektorých častiach tohto regiónu chýbala sila na zvrátenie trhového trendu. Rovnako to hlási Brazílčan mlyny naďalej uprednostňovali výrobu etanolu pred cukrom, pričom iba asi 37 percent úrody cukrovej trstiny smerovalo do výroby sladidla, neposkytlo dostatočnú podporu na zvýšenie cien cukru.